Očkujete správne šteňatá proti parvoviróze?!

Pridané 18. 10. 2023 do kanála náš blog

Parvoviroza je veľmi nákazlivé infekčné ochorenie, ktoré ohrozuje najmä mladých psov a šteňatá a pokiaľ nie je zviera proti tomuto vírusu očkované, môže sa táto choroba pre neho stať rýchlo smrteľnou.

Toto nebezpečné vírusové psie ochorenie dokáže malé šteňa potrápiť tak, že u niektorých jedincov môže mať až fatálne následky. Poďme si povedať, kedy by sa šteňatá mali správne očkovať a ako sa parvoviróza alias „parva“ prenáša a ktoré vekové kategórie sú k tomuto vírusu najcitlivejšie. Pripomenieme si klasickú vakcinačnú schému, ktorou by malo každé šteňa bezpodmienečne prejsť, než sa vydá na svoje cesty preskúmavania…

Parvovírus

Parvoviróza je akútne psie vírusové ochorenie u niekoľkotýždňových šteniat, ktoré postihuje prevažne tráviaci trakt (akútnu gastroenteritídu), imunitný systém jedinca av zriedkavých prípadoch aj srdce. Spôsobuje ju typ CPV-2, ktorý sa veľmi rýchlo medzi psami šíri. Vírus prechádza do organizmu cez mandle, teda lymfatické tkanivo v krku. V mandliach dochádza k napadnutiu bielych krviniek, konkrétne lymfocytov, v ktorých sa vírus množí. Ďalej potom spôsobuje zničenie buniek a najviac škody napácha potom v črevnom tkanive, ktoré naruší tak, že je ľahkou bránou pre ďalších bakteriálnych pôvodcov a šteňatá potom môžu uhynúť aj v dôsledku bakteriálnej sepsy.

Parvovírus CPV-2, je malý DNA vírus, ktorý bol u psov prvýkrát objavený v 70. rokoch v Amerike. Potom sa rozšíril do Európy a na ďalšie kontinenty a spôsobil epidémie gastroenteritídy a myokarditídy u psov po celom svete. Našťastie vedci vyvinuli vakcínu a dnes už rozlišujeme tri antigénne varianty tohto vírusu, proti ktorým je efektívna vakcinácia. Bohužiaľ dosť dobre odoláva bežným dezinfekčným prostriedkom, takže je nutné vybrať taký, ktorý je na báze lúhu (NaOH, riedený 1:30 vodou) alebo ďalej peroxid vodíka, hydrogénperoxosíran draselný, chlórnan sodný (Savo) a kyselina peroctová. Rozhodne je teda v prípade výskytu v chovných staniciach odporúčaná dlhodobá a dôkladná asanácia, pretože v takom truse či inom biologickom materiáli dokáže parvovírus prežiť aj roky. Odoláva aj vyššej teplote a pH v rozmedzí 3-9.

Príznaky

Inkubačná doba sa pohybuje v rozmedzí 5-7 dní, je to doba, v ktorej sa objavia prvé príznaky choroby.

• Krvavé hnačky.
• Nechutenstvo.
• Zvýšená telesná teplota.
• Zvýšená smädnosť z dôvodu dehydratácie.
• Apatia.
• Letargia.
• Úhyn v dôsledku vážnej dehydratácie.

Ako sa parva prenáša?

Parvovírus je v priebehu ochorenia vylučovaný trusom a to najviac medzi 4. až 7. dňom po infikovaní, kedy sú tiež najvýraznejšie viditeľné príznaky ochorenia. Vírus vylúčený do vonkajšieho prostredia prežíva niekoľko mesiacov a je samozrejme zdrojom ďalšieho šírenia nebezpečnej nákazy. K nákaze dochádza tzv. oro-fekálnou cestou, čo znamená, že sa jedinci nakazia požitím trusu z infikovaných zoohygienických pomôcok, hlavne potom z misiek, hračiek, diek alebo priamo požitím výkalov alebo slín.

Kto je najviac ohrozený?

Najviac sú vnímaví jedinci od 6. do 20. týždňa veku a tí, ktorí sú zle alebo vôbec vakcinovaní. Zvýšené riziko platí aj u psov z importu z iných krajín a u jedincov pochádzajúcich z útulkov či zlých zoohygienických podmienok. Je zaujímavé, že pre toto vírusové ochorenie platí aj akási plemenná predispozícia, ktorú majú predovšetkým tieto plemená. 

• Doberman
• Rotvajler
• Nemecký ovčiak
• Labradorský retriever
• Americký pitbulteriér

Môže sa nakaziť aj moja mačka?

Napriek tomu, že sa z tohto typu vírusu vyvinul pravdepodobne ten mačací, ktorý spôsobuje nebezpečnú FIPku u mačiek a oba typy sú si veľmi podobné, mačka so psím vírusom nakaziť nemôže. Mačky majú svoje parvovírusy.

Zviera sa väčšinou vždy nakazí požitím trusu z infikovaných zoohygienických pomôcok, hlavne potom z deky, pelechu a ďalších.

Diagnostika

Klinické príznaky sú celkom typické pre toto vírusové ochorenie najmä u nevakcinovaných šteniat. V klinickej praxi má potom veterinárny lekár možnosť využiť tzv. rýchlostest – ELISA test na preukaz protilátok proti vírusu v truse. Výsledky sú hotové do cca 15-20 min, ale sú orientačné. Pre dôkladnejšie potvrdenie parvovirózy je nutné podrobiť trus skôr PCR vyšetreniu a preukazu vírusu, ktorý identifikuje priamo DNA daného pôvodcu – to však vyhodnocuje laboratórium v priebehu niekoľkých dní – tento výsledok je spoľahlivejší.

Terapia

Vzhľadom na to, že je pacient ohrozený na živote, z dôvodu silnej dehydratácie, je nutné začať infúznu terapiu, ktorá doplní potrebné živiny aj elektrolyty stratené vplyvom hnačky a vracania. Aj napriek tomu, že sa jedná o vírusové ochorenie, sú aplikované antibiotiká, ale nie preto, aby zničili vírus (čo samozrejme nejde, pretože ATB nie sú citlivé na vírusy), ale preto aby sa zamedzilo sekundárnej bakteriálnej infekcii v tráviacom trakte, ktorá vzniká pri poškodení črevnej výstelky. Podávanie striktnej gastrointestinálnej veterinárnej diéty je samozrejmosťou, rovnako tak neodkladná hospitalizácia pacienta na klinike.

Prevencia

Primárna vakcinačná schéma u psov začína vo veku 6 (8-9) týždňov s preočkovaním za 2 až 3 týždne. Tretia vakcinácia by mala prebehnúť po 16. týždni veku šteňaťa. Po ukončení primárnej vakcinačnej schémy nasleduje tzv. boosterová vakcinácia, čo je aplikácia očkovacej látky po 12 mesiacoch od ukončenia primárnej schémy. Uvádza sa, že potom sa u dospelých psov môže ďalšia vakcinácia proti parvoviróze vykonávať raz za 3 roky. Ale v prevažnej väčšine sa očkuje každoročne, je to tak najlepšia ochrana pre vášho psieho miláčika.

Je dobré prijať bezpečnostné opatrenia v tom zmysle, že s nevakcinovaným šteniatkom nebude chodiť na cvičák alebo do inej psej veľkej komunity.

.