Panleukopénia mačiek (FPV)

Táto choroba má mnoho názvov, od parvovirózy cez panleukopéniu až po slovenský názov „mačací mor“. Ide o nebezpečnú nákazu mačiek s často fatálnym koncom. Ako teda proti tomuto vírusovému ochoreniu chrániť svoju mačku a prečo je toto ochorenie nebezpečné si povieme práve teraz.

Kto je pôvodcom a ako sa prenáša?

Ako sme už v úvode prezradili, jedná sa o vírusové ochorenie. Pôvodcom je mačacie parvovírus, ktorý ohrozuje iba mačky a mačkovité šelmy, medzi druhmi zvierat je (našťastie) neprenosný.

K prenosu dochádza veľmi ľahko a bohužiaľ rýchlo cez infikovaný trus, sliny, moč a ostatné sekréty, ktorými sa vírus vylučuje. Samozrejme sa môžu kontaminovať aj chovateľské potreby a celé prostredie, v ktorom mačka žije. Vírus bohužiaľ veľmi dobre odoláva vo vonkajšom prostredí a jeho likvidácia nie je úplne jednoduchá. Typická je pre neho rezistencia voči dezinfekčným prostriedkom a tak sa mnoho ľudí prikláňa aj k možnému ozónovému ošetreniu domácnosti. Môžete si ho ľahko preniesť napríklad na oblečenie alebo podrážke topánok zo zamoreného prostredia domov na svoju mačičku.

Priebeh vírusovej infekcie

Vírus je veľmi nákazlivý pre neočkovaných jedincov. Mačka sa nakazí vdýchnutím, olíznutím či prehltnutím vírusu. V mandliach sa vírus rozmnoží a dostáva do krvného riečišťa, kde sa množia nekontrolovateľne. Napadá kosťou dreň a sliznicu čreva. Vírusové častice v kostnej dreni napáchajú škody v tvorbe krvných buniek – najmä červených krviniek (jedinci trpia anémiou – majú nízke množstvo červených krviniek) a narúša tvorbu aj bielych krviniek (leukocytov). Vďaka obmedzenej tvorbe leukocytov sa organizmus stáva zraniteľnejším a nemôže sa brániť imunitne proti infekcii – priebeh choroby je teda dosť vážny. Niektoré veterinárne kliniky udávajú, že podľa počtu bielych krviniek, možno stanoviť dobrú prognózu (čím menej bielych krviniek, tým bohužiaľ horšie).

Črevná sliznica sa stane priepustnou a spôsobí krvavé hnačky (najmä u mačiatok). Následkom tohto stavu je rozvoj sepsy a následná smrť. Inkubačná doba je pomerne krátka, jedná sa o cca 2 - 9 dní. Akútna forma panleukopénie najčastejšie postihuje mačiatka, a to od šiesteho do šestnásteho týždňa veku. U gravidných mačiek spôsobuje choroba potrat plodov, v neskoršom štádiu gravidity však dochádza k poškodeniu mozočku plodov.

Klinické príznaky

Malátnosť.
Nechutenstvo.
Horúčka až do 41°C.
Letargia až apatia.
Dehydratácia.
Protrúzia tretieho viečka (viditeľne pretiahnuté tretie viečko).
Krvavé hnačky (ale aj hnačky bez krvi).
Zapáchajúce hnačky, skôr vodnaté.
Veľmi citlivé brucho pri vyšetrení, bolestivosť.
Bledé sliznice (pri anémii).
Pri odbere krvi pozorujeme v dôsledku anémie „redšia“ a svetlejšia krv.

Prevencia

Fatálny môže byť priebeh u neočkovaných jedincov - našťastie už máme možnosť vakcinácie proti panleukopénii, táto zložka je obsiahnutá v klasickej mačacej každoročnej vakcíne (Feligen RCP, Biofel PCH, Purevax RCP). Preto apelujeme na majiteľa, aby si svojich mačacích miláčikov naočkovali a je úplne jedno, že sú to indoorové (vnútorné) mačičky a von nechodia. Ako sme už vyššie spomenuli, tento nebezpečný vírus si môžete doniesť aj vy sami domov z nejakého zamoreného prostredia alebo „našliapnutého“ infikovaného trusu.

Mačky žijúce v byte alebo aj vonku by mali vždy dostávať kvalitnú a vyváženú stravu.

Diagnostika – ako zistíme, že mačka má parvovírus?

Ako prvé sú na mieste krvné odbery (pre zistenie celkového stavu) a ďalšie vyšetrenia ako je ultrazvuk či potvrdenie panleukopénie pomocou rýchlych tzv. SNAP testov – preukazu protilátok proti tomuto vírusu. Dajú sa vykonávať v ordinácii a výsledky sú hotové za pár minút. Väčšinou sa robí výter konečníka, je možné odoberať vzorky stolice či zvratok – tie však môžu byť nepreukazné a preto volíme častejšie výter z konečníka.

Terapia

Väčšinou sa jedná a nutnosť akútnej stabilizácie mačacieho pacienta a tak je potrebné zaviesť intravenóznu kanylu a napojiť mačku na infúznu terapiu. Niekedy sa stane, že zviera je natoľko dehydrované, že sa kanyla nepodarí zaviesť klasicky a musí sa pristúpiť k iným formám.

Klasické antivirotikum nie je na trhu k dispozícii, čo nám sťažuje situáciu. Podávajú sa antibiotiká, aby sa vďaka narušenej črevnej sliznici zabránilo rozvoju celkovej sepsy. Ďalej sa snaží veterinár a chovateľ znižovať horúčku a ostatné príznaky, ako je hnačka a zvracanie. Pri ťažkom stave ide o minúty a väčšinou zvieratám nie je možné pomôcť. Ani ľahšie stavy nemajú isté, že budú mať dobrú prognózu. Je to naozaj škaredé ochorenie, proti ktorému je nutné očkovať mačky, aby bola aj vonkajšia mačacia populácia chránená a zaočkovaná.

Mohlo by vás zaujímať

Zaujal vás tento článok?

Objavte ďalšie zaujímavé články, ktoré by vám mohli uniknúť! Pravidelne pre vás vyberáme to najzaujímavejšie – inšpiratívne príbehy, užitočné tipy aj aktuálne dianie, ktoré stojí za vašu pozornosť. Preskúmajte, čo ďalšie sme pre vás pripravili, a nenechajte si ujsť šancu byť o krok napred!

Zobraziť ďalšie články